Strata potravinovej sebestačnosti = závislosť
Vynález parného stoja bol nepochybne epochálny vynález. Podarilo sa premeniť energiu ohňa na prácu. Vytvoril sa tým predpoklad pre získavanie potravy bez namáhavej ľudskej práce. Niektorých géniov iste hneď napadlo, že bude postačovať jediný človek, ktorý pomocou dokonalých plnoautomatických strojov zabezpečí potravu pre všetkých ostatných ľudí, a tí budú môcť vyrábať niečo iné v niektorom inom priemyselnom odvetví.
Nápad vyzerá pekne, má však háčik: Ľudia si už sami nedopestujú potravu na svojom poli. Strava im bude dodávaná. Ľuďom sa stane to isté, čo aj zvieratám, ak im je podávaná strava. Prestanú sa samé živiť v prírode. Stanú sa závislými od chovateľa, a bez neho uhynú hladom.
Strata potravinovej sebestačnosti znamená závislosť od niekoho, kto potravu dáva. A ten potom takú závislosť môže využiť ako sám uzná za vhodné, napríklad na zotročenie.
V 19. storočí robotníci rozbíjali v továrňach stroje. K tomuto zúfalému kroku ich donútil hlad. Závislosť od zamestnávateľov zostala ľuďom dodnes, pribudla aj závislosť na pomoci od štátu.
Manifestácia robotníkov 1831
(dobová kresba, Anglicko)
Iste si mnohí poviete, že náprava problému so závislosťou je predsa jednoduchá: Nech ľudia majú pôdu ako kedysi. Budú dostávať peniaze za nájom, a z toho vyžijú. Stanú sa opäť nezávislými. Lenže kto by potom tie veľké stroje vyrábal, opravoval, zabezpečoval náhradné súčiastky a palivo, ak by ľudia neboli nútení pracovať v priemysle! Opäť sa ponúka riešenie. Nech je nájom za pôdu menší. To ľudí prinúti, aby pracovali v priemysle. Lenže čo ak by si ľudia povedali, že nechcú pracovať v priemysle, ale radšej si budú svoju pôdu sami obhospodarovať, hoci aj manuálne ako kedysi, lebo taký život a takou prácou sa im páči viac, než práca v priemysle a život v panelákovom sídlisku!
V tom prípade by sa tie veľké stroje na poliach zmenšovali až napokon by postačovali úplne malé, jednoduché, nenáročné na údržbu, s dlhou životnosťou, slúžiace jednej rodine po dobu niekoľkých generácii. Svet by bol pokojnejším, lepším miestom pre život.
Natíska sa otázka, prečo tomu tak nie je. Veď predsa, keď si ľudia vládnu sami, nič im nemôže brániť, aby si urobili tak, ako im vyhovuje. Ibaže s verejnom mienkou sa dá manipulovať. Ľudí je možné aj zastrašovať a vydierať, ak sú závislí. A tu je jadro problému – ak sú závislí (!) Záujmové skupiny potrebujú závislých ľudí pre ľahšiu manipuláciu s nimi. Kruh sa tým uzatvára. Otrokári nemajú záujem na súčasnom stave niečo meniť.
« späť
Občianske združenie
Monarchia.sk.
Pre kontakt kliknite
tu.
Manifestácia robotníkov 1831
Občianske združenie
Monarchia.sk.
Pre kontakt kliknite
tu.
(dobová kresba, Anglicko)
Iste si mnohí poviete, že náprava problému so závislosťou je predsa jednoduchá: Nech ľudia majú pôdu ako kedysi. Budú dostávať peniaze za nájom, a z toho vyžijú. Stanú sa opäť nezávislými. Lenže kto by potom tie veľké stroje vyrábal, opravoval, zabezpečoval náhradné súčiastky a palivo, ak by ľudia neboli nútení pracovať v priemysle! Opäť sa ponúka riešenie. Nech je nájom za pôdu menší. To ľudí prinúti, aby pracovali v priemysle. Lenže čo ak by si ľudia povedali, že nechcú pracovať v priemysle, ale radšej si budú svoju pôdu sami obhospodarovať, hoci aj manuálne ako kedysi, lebo taký život a takou prácou sa im páči viac, než práca v priemysle a život v panelákovom sídlisku!
V tom prípade by sa tie veľké stroje na poliach zmenšovali až napokon by postačovali úplne malé, jednoduché, nenáročné na údržbu, s dlhou životnosťou, slúžiace jednej rodine po dobu niekoľkých generácii. Svet by bol pokojnejším, lepším miestom pre život.
Natíska sa otázka, prečo tomu tak nie je. Veď predsa, keď si ľudia vládnu sami, nič im nemôže brániť, aby si urobili tak, ako im vyhovuje. Ibaže s verejnom mienkou sa dá manipulovať. Ľudí je možné aj zastrašovať a vydierať, ak sú závislí. A tu je jadro problému – ak sú závislí (!) Záujmové skupiny potrebujú závislých ľudí pre ľahšiu manipuláciu s nimi. Kruh sa tým uzatvára. Otrokári nemajú záujem na súčasnom stave niečo meniť.
« späť